Grand Hotel Rónai, neskôr premenovaný na Grand hotel Royal a ešte neskôr na Hotel Slovan bol dostavaný v roku 1906 a slávnostne otvorený v kúpeľnej sezóne roku 1907. Autorom projektu bol architekt Oberländer a stavebné práce realizovala firma Durvay. Investorom stavby bol podnikateľ - budapeštiansky kaviarnik Adolf Rónai, ktorý hotelu dal aj svoje meno. Usiloval sa tak konkurovať rodine Winterovcov, ktorá mala prenajaté piešťanské kúpele.
Podľa dobových reklám bol Grand hotel Royal "najvznešenejšou, najväčšou a najkrajšou budovou kúpeľného sadu so 120 posteľami s najelegantnejším zariadením." Mal výťah, terasy, ústredné kúrenie, kaviareň, jedáleň, elektrické osvetlenie, vodovod, zábavnú miestnosť, lodžiu, tmavú komoru a telefón. Ďalšie dobové prospekty zdôrazňujú "rozkošný pohľad na Váh, kúpeľný ostrov a sad; kúpele v bezprostrednej blízkosti, velehlasne známa kuchyňa, izby s obsluhou, osvetlením a kúrením od 35 korún vyššie za týždeň." V inej reklame zas nájdeme samostatnú reklamu na tunajšiu reštauráciu Restauration Royal distingvovaná uhorská a francúzska kuchyňa, nápoje najlepšej akosti, nádherné otvorené i kryté terasy.
Pre samotnú budovu sú typické arkiere a vežičky situované nad hlavnou rímsou budovy a množstvo okien, terasy, arkády i lodžia. Budova je zaujímavo riešená aj z technického hľadiska. Stojí na približne 90 cm hrubej betónovej doske a vo vnútri nosných múrov stavby niektorých deliacich múrov je zabudovaná oceľová konštrukcia, ktorá tvorí akúsi kostru budovy. Práve takýmto spôsobom riešili stavitelia otázku statiky budovy stojacej v bezprostrednej blízkosti rieky Váh. Na začiatku 20. storočia totiž predstavovali povodne Váhu väčšiu hrozbu ako dnes a vyššia bola i hladina spodnej vody. Aj detaily stavby boli či už umelecko-remeselnými alebo remeselnými skvostami. Spomeňme aspoň niektoré z nich: štukový reliéf s motívom barlolámača na hlavnej fasáde a kovovú markízu nad hlavným vstupom. Ďalej drevenú deliacu stenu s hodinami vo vstupnej hale, drevené i liatinové zábradlia schodíšť a ich výzdobné prvky, štukovú výzdobu spoločenských miestností, vežičku na streche s pekne zhotoveným točitým dreveným schodišťom.
Hotel, otvorený v roku 1907, mal 180 izieb, salóny, veľkolepým dojmom pôsobiace kaviarne a jedálne, bufet, čitáreň a hudobné miestnosti. Mal aj nádhernú zimnú záhradu. Výťah v hoteli bol riešený tak, aby ho mohli používať aj chorí na invalidných vozíčkoch, takže svojím spôsobom bol v základných ponúkaných možnostiach bezbariérový. Izby a spoločenské miestnosti boli prepychovo zariadené. Spoločenské miestnosti boli sústredené predovšetkým na prízemí a patrili k nádherným interiérom nielen svojim mobiliárom ale aj štukovou výzdobou, svietidlami, zrkadlami a umelecko zhotovenými dverami a oknami. Mimoriadne príťažlivé najmä v lete bolo prepojenie veľkej jedálne s terasou, ktorá býva v prospektoch označovaná ako arkádová veranda. Pre hostí hotela bol k dispozícii aj telefón, určený aj pre medzimestské hovory, ďalej ústredné kúrenie, elektrické osvetlenie a vodovod. Hotel mohol konkurovať svojou úrovňou aj vtedajším drahým hotelom v zahraničí.
PRIHLÁS SA
2 
